Prvým Európanom, ktorého bádanie v Tasmánii je historicky zaznamenané, bol holandský prieskumník Abel Tasman. Tasman pristál v oblasti dnešného Blackman Bay 24. novembra 1642. Záujem o Tasmániu však začali Európania prejavovať až o viac ako storočie neskôr. V roku 1772 pristála v Blackmans Bay francúzska expedícia pod vedením Marca-Josepha Marion du Fresne. O rok neskôr sa Tobias Furneaux stal prvým Angličanom, ktorý pristál v Tasmánii. Vylodil sa v dnešnom Adventure Bay. Oblasť pomenoval podľa svojej lode HMS Adventure. V Adventure Bay v roku 1777 pristál aj kapitán James Cook.
Prví kolonizátori
Prvými kolonizátormi ostrova boli lovci tuleňov a veľrybári. Tí sa usadili v Tasmánii v roku 1798. V auguste 1803 guvernér Nového Južného Walesu Philip King poslal poručíka Johna Bowena, aby zriadil na východnom brehu rieky Derwent malú vojenskú základňu. Dôvodom bolo, aby sa zabránilo akýmkoľvek nárokom na ostrov francúzskymi prieskumníkmi, ktorí skúmali južné pobrežie Austrálie. Bowen so svojou 49 člennou skupinou, v ktorej bolo aj 21 odsúdených mužov a troch žien, založil prvý obranný tábor, ktorý nazval Risdon.
O niekoľko mesiacov neskôr založil kapitán David Collins druhú osadu s 308 odsúdenými, 5 kilometrov na juh v Sullivans Cove na západnej strane Derwentu. Táto osada sa stala známou ako Hobart Town alebo Hobart, podľa vtedajšieho britského koloniálneho tajomníka Lorda Hobarta. Osada v Risdone bola neskôr opustená.
Menšia kolónia bola založená v októbri 1804 v Port Dalrymple na rieke Tamar na severe ostrova. Následne bolo založených niekoľko ďalších osád, ktorých obyvateľstvo tvorili hlavne trestanci. Ako najdrsnejšie trestanecké kolónie sa nakoniec preslávili Port Arthur na juhovýchode a Macquarie Harbor na západnom pobreží. Do Tasmánie bolo nakoniec poslaných viac ako 75 000 odsúdených, čo predstavovalo takmer 40% ľudí transportovaných do Austrálie.
Osídlenie v severozápadnom rohu ostrova bolo postupne monopolizované spoločnosťou Van Diemen’s Land Company, ktorá vyslala svojich prvých geodetov na ostrov v roku 1826. Do roku 1830 žila jedna tretina austrálskeho nepôvodného obyvateľstva v Tasmánii a ostrov predstavoval asi polovicu všetkej obrábanej pôdy v Austrálii.
Likvidácia domorodého obyvateľstva
Od začiatku osídľovania ostrova postupne narastalo napätie medzi domorodými a bielymi obyvateľmi. Prieskumník a námorný dôstojník John Oxley si v roku 1810 zaznamenal mnoho násilných činov, ktoré spôsobili domorodým obyvateľom trestanci zo severu. To následne viedlo k útokom pôvodného obyvateľstva na bielych kolonizátorov. Nepriateľstvo ešte vzrástlo s príchodom 600 kolonistov z ostrova Norfolk v rokoch 1807 až 1813. Tí založili farmy pozdĺž rieky Derwent a východne a západne od Launcestonu. Norfolkskí osadníci zabrali až desať percent rozlohy ostrova. Do roku 1824 sa počet koloniálnych obyvateľov zvýšil na 12 600. Populácia oviec na ostrove dosiahla podľa záznamov v tom istom čase 200 000 kusov. Rýchla kolonizácia premenila tradičné loviská kengúr na farmy s pasúcim sa dobytkom s plotmi a kamennými múrmi.
V dvadsiatych rokoch 19. storočia skupiny pôvodných obyvateľov vyhnali chovateľov na farmách z oblasti Big River, Oyster Bay a North Midlands. Dali tým jasne najavo, že chcú, aby sa osadníci a ich ovce a dobytok presťahovali z pôvodných lovísk kengúr. Osadníci reagovali rázne, čo viedlo k mnohým masovým vraždám. V novembri 1826 dokonca guvernér Sir George Arthur vydal vládne oznámenie, v ktorom vyhlásil, že kolonisti môžu slobodne zabíjať domorodcov. Do roku 1830 počet domorodých obyvateľov Tasmánie klesol na približne 300.
Potom, čo v roku 1832 ustali nepriateľské akcie medzi osadníkmi a domorodými obyvateľmi, presvedčil vládny agent George Augustus Robinson zvyšných domorodcov, aby sa presťahovali na ostrov Flinders. Mnohí však naďalej rýchlo podliehali infekčným chorobám, voči ktorým nemali imunitu. To ďalej znižovalo populáciu pôvodných obyvateľov. Z domorodcov, ktorí boli odsunutí z Tasmánie, ako posledný zomrel Truganini v roku 1876.
Názov Tasmánia je oficiálne používaný od roku 1856
Van Diemen’s Land, čo bol pôvodný názov Tasmánie, pôvodne existovala ako územie v rámci kolónie Nový Južný Wales. Za samostatnú kolóniu s vlastným súdnym zriadením a Legislatívnou radou bol tento ostrov s rozlohou 68 402 km2 vyhlásený 3. decembra 1825. Odsúdencov na ostrov prestali dovážať v roku 1853. Aby sa ostrov formálne zbavil svojej trestaneckej minulosti bol v roku 1856 premenovaný na Tasmániu.
Legislatívna rada Van Diemen’s Land vypracovala novú ústavu, ktorá získala kráľovský súhlas v roku 1855. Rada tiež schválila, že kolónia zmení svoj názov z „Van Diemen’s Land“ na „Tasmánia“. V roku 1856 zasadol novozvolený dvojkomorový parlament prvýkrát a vyhlásil založenie Tasmánie ako samosprávnej kolónie Britského impéria.
V roku 1901 sa Tasmánia spojila s ďalšími piatimi austrálskymi kolóniami a vytvorili Austrálske spoločenstvo. Tasmánčania hlasovali za federáciu s najväčšou väčšinou zo všetkých austrálskych kolónií.
Prvé osvetlenie aj dedičstvo UNESCO
Tasmánia bola prvým miestom v Austrálii, ktoré zaviedlo elektrické pouličné osvetlenie. Prvým kompletne elektrifikovaným mestom na ostrove sa v roku 1885 stal Launceston. Tasmánia taktiež umožnila v roku 1968 otvorenie prvého kasína v Austrálii. Počas 80-tych rokov 20. storočia sa kvôli silným environmentálnym záujmom vytvorilo ústredie Austrálskej antarktickej divízie a bola vyhlásená oblasť svetového dedičstva Tasmánska divočina. V súčasnosti má Tasmánia necelých 600.000 obyvateľov.
