Mária Stuartová, alebo Mária Škótska, bola francúzska kráľovná a škótska panovníčka z dynastie Stuartovcov. Narodila sa v škótskom Linlithgow 8. decembra 1542. Do dejín sa zapísala predovšetkým ako škótska kráľovná popravená svojou sesternicou Alžbetou I. kvôli sporom o anglický trón. Pôvodne ale mala táto žena stáť na čele inej krajiny.
Narodila sa v rodine škótskeho kráľa Jakuba V. Stuarta a jeho druhej manželky Márie de Guise ako ich tretie a zároveň i posledné dieťa. Jej otec bol siedmym škótskym kráľom zo stuartovskej dynastie, syn škótskeho kráľa Jakuba IV. a anglickej princeznej Margaréty, sestry anglického kráľa Henrich VIII.. Na základe toho si po smrti Henricha VIII. nárokovali aj anglickú kráľovskú korunu. Jej matka Mária de Guise pochádzala z rodiny francúzskeho vojvodu. Máriini bratia Jakub a Róbert zomreli ešte ako deti.

Svojho otca niky nevidela a škótskou kráľovnou sa stala v roku 1542 iba týždeň po svojom narodení. Jakub V. zomrel ako tridsaťročný, keď nezniesol šok zo zdrvujúcej porážky, ktorú utrpel od Angličanov pri pokuse chrániť pred nimi nezávislosť svojho kráľovstva. Vďaka tomu sa stala veľmi žiadanou budúcou nevestou. Anglický kráľ Henrich VIII. požiadal o jej ruku pre svojho syna Eduarda. Henrich VIII. ju chcel vychovávať na svojom protestantskom dvore, Škóti ho však odmietli, pretože spojenie Škótska a Anglicka pod anglickou nadvládou odmietali.

Mária Stuartová – francúzska kráľovná
Jej matka, ktorá sa stala po manželovej smrti Máriinou poručníčkou, mala snahu o spojenectvo s Francúzskom, svojou vlasťou. S francúzskym kráľom Henrichom II. sa dohodla na zasnúbení Márie s jeho synom, korunným princom Františkom II. Ani nie šesťročná sa v auguste 1548 presťahovala do Francúzska. Tu vyrastala spolu s deťmi francúzskeho kráľa Henricha II. a získala rozsiahle vzdelanie.
V roku 1558 sa vydala za syna Henricha II., dauphina Františka. Ten sa stal po smrti svojho otca v roku 1559 francúzskym kráľom Františkom II. Mária bola krátko na to korunovaná za francúzsku kráľovnú. Škótsko sa podľa svadobnej klauzuly stalo súčasťou Francúzska, čím sa Mária stala protihráčkou Anglicka a jeho novej, nie však všetkými uznávanej kráľovnej Alžbety.

Francúzskou kráľovnou – manželkou bola necelé dva roky. Jej manžel zomrel v roku 1560 vo veku 17 rokov. Z Márie sa tak stala kráľovná-vdova. Postavilo sa tak pred ňu dôležité rozhodnutie či zostane vo Francúzsku a bude naďalej len kráľovnou-vdovou, alebo sa vráti do Škótska a zasadne na svoj vlastný trón. Nakoniec sa rozhodla pre návrat do Škótska, kde sa stala už ako dospelá škótskou kráľovnou.
Mária Stuartová – škótska kráľovná
V Škótsku sa už pred návratom Márie stalo oficiálnym náboženstvom protestantizmus. Preto bol vyvíjaný tlak, aby aj nová kráľovná prijala protestantské náboženstvo.
Tiež sa nanovo rozbehli rokovania o jej ďalšom možnom sobáši, ktorí by zabezpečil potomka pre škótsku korunu. Napokon sa zamilovala do svojho vzdialeného príbuzného lorda Darnleya, ktorý bol synom nevlastnej sestry Jakuba V., a 29. júla 1565 sa za neho vydala.

Manželstvo s lordom Darnleyom však bolo pre ňu veľkým sklamaním. Dokonca sa začalo hovoriť o jej rozvode. Rozišli sa ešte pred 19. júnom 1566, kedy sa kráľovnej narodil syn Jakub VI., neskorší anglický kráľ Jakub I. V noci z 9. na 10. februára 1567 bol lord Darnley zavraždený sprisahancami, ktorí boli verní kráľovnej. Predpokladá sa, že to bolo s Máriinim vedomím.
Vražda otriasla celou krajinou a všetci požadovali potrestanie vinníkov. Mária sa napriek tomu tri mesiace po atentáte vydala za Jamesa Hepburna, 4. grófa z Bothwellu, ktorého ostatní považovali za Darnleyovho vraha. Ak dovtedy mnohí pochybovali o kráľovninej spoluúčasti na vražde, sobáš sa považoval za priznanie jej viny. Mária sa neskôr bránila, že ju Bothwell k sobášu prinútil, avšak málokto jej to uveril.
Prvé väzenie
Väčšina škótskej šľachty povstala. Mária sa rozlúčila so synom, ktorého už nikdy viac neuvidela, a odišla s Bothwellom k armáde, ktorú naverboval. K rozhodujúcej bitke malo dôjsť pri Edinburghu. Kráľovnini protivníci však boli v takej presile, že nakoniec k žiadnej bitke nedošlo. Bothwell utiekol a zomrel v emigrácii v dánskom väzení. Mária taktiež padla do zajatia. Uväznili ju na zámku Loch Leven. Šľachta spočiatku netrvala na jej zosadení, chcela len to, aby sa rozviedla s Bothwellom.

Nakoniec ju 25. júla 1567 donútili podpísať niekoľko zmlúv. V prvej sa vzdala trónu, v druhej dala súhlas na korunováciu syna Jakuba a v tretej určila za kráľovského regenta svojho brata Jakuba z Moray. Márii sa nakoniec podarilo z väzenia utiecť. Jej vojsko však bolo porazené 13. mája 1568 pri Langside (Glasgow). Mária preto utiekla do Anglicka.
Anglické väzenie
V Anglicku požiadala o stretnutie s kráľovnou Alžbetou I. Tá sa však stretnutiu vyhla, ani ju nepozvala k dvoru. Pre Alžbetu to však bola úľava. Bola rada, že je v Anglicku a nie v inej zemi, odkiaľ by mohla spriadať plány proti jej trónu. Hoci nemala žiaden dôvod, prečo ju držať v zajatí, Alžbeta ju dala uväzniť.

Bolo to však väzenie v zlatej klietke, keďže mala svoj vlastný dvor, ktorý financovala Alžbeta. Mužov, ktorý ju strážili, nazývali jej ochrancami. Mária napísala množstvo listov do katolíckych zemí, v ktorých žiadala o oslobodenie. Pomoc však neprišla odnikiaľ. Vo väzení tak strávila posledných devätnásť rokov svojho života.
Rozsudok
Mária bola obvinená lordom Burghleym z účasti na Babingtonovom sprisahaní. Jednalo sa o katolícke sprisahanie na zavraždenie Alžbety. Skutočným dôvodom ale bolo, že žijúca Mária dodávala nádej katolíkom v Anglicku, snažiacim sa zavraždiť Alžbetu. Mária bola uznaná vinnou a odsúdili ju na trest smrti.

Teraz bolo všetko na Alžbete, ktorá musela podpísať rozsudok smrti. Alžbeta dlho váhala. Uvedomovali si totiž, že poprava pomazanej hlavy je nebezpečná. Padol by tým mýtus o nedotknuteľnosti panovníka. Napokon ale rozsudok podpísala a jej obavy sa neskôr naplnili. Vďaka tomuto precedensu boli neskôr popravení Karol I. alebo Ľudovít XVI. a jeho manželka Mária Antoinetta.
Bez podpory syna
Máriin syn, v tom čase už škótsky kráľ Jakub VI., pre záchranu matky neurobil skoro nič. Vzniesol iba veľmi formálny protest. Jeho správanie bolo vcelku pochopiteľné. Svoju matku si vôbec nepamäta. Celý čas ho vychovávali v tom, že je jeho matka nehanebnica, ktorá mu zavraždila otca. Jakub navyše po matke zdedil túžbu získať anglickú korunu.
V tom čase už bolo veľmi pravdepodobné, že Alžbeta zomrie bezdetná a Jakub bol hlavným kandidátom na jej uvoľnený trón. Nechcel si teda ničím znepriateliť Alžbetu ani svojich budúcich poddaných a radšej sa do celej veci nemiešal. Po Alžbetinej smrti a vymretí tudorovskej dynastie v roku 1603 Jakub zasadol aj na anglický trón a vládol Anglicku ako Jakub I. Potom sa už konečne prihlásil k dedičstvu svojej matky, po ktorej mal nárok na škótsku i anglickú korunu.

Mária po vynesení rozsudku napísala Alžbete I. list, v ktorom spísala svoje posledné priania. Chcela byť pochovaná v milovanom Francúzsku vedľa svojej matky a zaopatriť svoje služobníctvo. Tiež si priala byť popravená na verejnosti pred svojim služobníctvom, aby jej nepriatelia nemohli tvrdiť, že pred smrťou konvertovala. Napokon bola pochovaná v Katedrále Peterborough.
Poprava Márie I. Stuartovej sa uskutočnila 8. februára 1587.
Mária Stuartová – katolícka mučenica
Škótska kráľovná Mária Stuartová i anglická kráľovná Alžbeta dnes odpočívajú vedľa seba. V roku 1612 dal Jakub Máriino telo exhumovať a umiestniť v hrobke vo westminsterskom opátstve v Londýne, ktorú dal spolu s hrobkou pre Alžbetu I. postaviť. Je zaujímavé, že obe ženy sa počas svojho života nikdy osobne nestretli. Ich vzťah dodnes zamestnáva historikov.

Mária Stuartová je už od 16. storočia zobrazovaná v drámach ako katolícka mučenica. Od 18. storočia pribudol motív jej ľúbostných dobrodružstiev. Literárna podoba jej životopisu sa objavila prvý raz v trilógii od Charlesa Swinburna, ktorú napísal v rokoch 1865 – 1881. Existuje aj množstvo lyrických spracovaní jej osudu.