1. septembra 1730 sa otvorila zem. Aj takto by sme mohli nazvať najdlhšie trvajúcu sopečnú erupciu na Lanzarote, ale aj v celých novodobých dejinách Kanárskych ostrovov.
Erupcia, ktorá sa odohrala na Lanzarote medzi 1. septembrom 1730 a 16. aprílom 1736, sa líšia od bežného štýlu vulkanizmu na Kanárskych ostrovoch. Trvanie erupcií v dĺžke 2 056 dní, zasiahnuté územie v rozsahu až 200 km2, obrovský objem emitovaných materiálov až 3000-5000 miliónov m3 a vývoj magmy od extrémne SiO2-nenasýtených láv, tzv. melanfelinitov, až po olivínový tholeiit sú v histórii vulkanizmu, čo sa týka erupcií bazaltových puklín, celkom jedinečné. A to nielen na súostroví ale zrejme aj v rámci celého sveta.

Všetko sa začalo neskoro večer
„V prvý septembrový deň roku 1730 medzi deviatou a desiatou hodinou v noci sa zem náhle otvorila blízko Timanfaya, dve míle od Yaizy. Zo zeme sa vynorila obrovská hora a z jej vrcholu šľahali plamene. Oheň pokračoval 19 dní. O niekoľko dní neskôr sa vytvorila nová priepasť a lavína lávy sa rútila dole na Timanfaya, Rodeo a časť Mancha Blanca. Láva sa najprv rozšírila do severných oblastí, bežala rýchlo ako voda, ale neskôr spomalila a ťahala sa ako med.“ Takto si do svojho denníka zaznamenal začiatok erupcií z roku 1730 Andrés Lorenzo Curbelo, farár z Yaiza.

Šesť rokov erupcií na Lanzarote
Počas šesťročného obdobia od 1730 do 1736 bola vytvorená oblasť, ktorá je dnes známa ako národný park Timanfaya. Ostrov prišiel o 9 dedín – Tingfa, Mancha Blanca, Maretas, Santa Catalina, Jaretas, San Juan, Timanfaya, Rodeo a Mazo. Zničené bolo aj množstvo úrodnej pôdy, ktorá sa používala na pestovanie viniča, obilnín a pasenie dobytka. Erupcie vytvorili viac ako sto sopiek v oblasti teraz nazývanej Montañas del Fuego a 32 nových sopiek vo vodách oceánu okolo ostrova.

Hluk z erupcií pozorovali podľa dobových záznamov aj na ďalších troch ostrovoch súostrovia – Fuerteventura, Gran Canaria a Tenerife.

V roku 1824 nasledovala ešte ďalšia, avšak oveľa menšia erupcia v oblasti Tiagua. Eurupcie trvali tri mesiace a vytvorili sa počas nich tri nové sopky Tao, Volcán Nuevo del Fuego a Tinguatón.
