Dnešnej udalosti predchádzali nekonečné rokovania cisára Maximiliána II. so zemským snemom o slobode vierovyznania a uznaní tzv. českej konfesie. Tá mala zaručiť náboženskú slobodu nekatolíckym cirkvám v Čechách. Maximilián ju napokon v roku 1575 potvrdil, čím bola podmienka stavov splnená. 22. septembra 1575 tak nakoniec mohol byť jeho syn, Rudolf II., korunovaný svätováclavskou korunou českých kráľov.
Mladosť
Rudolf II. Habsburský sa narodil 18. júla 1552 vo Viedni a zomrel 20. januára 1612 v Prahe. Bol rakúskym arcivojvodom (ako Rudolf V.), uhorským kráľom (1572 – 1608), kráľom českým a nemeckým (1575 – 1611) a rímskonemeckým cisárom v rokoch 1576 až 1611. Bol synom cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej.

Rudolfov otec bol známy ako nábožensky umiernený panovník, ktorý mal veľmi blízke vzťahy aj s príslušníkmi nekatolíckych náboženstiev. Naopak Rudolfova matka bola presvedčená katolíčka. Prejavy náboženskej tolerancie jej muža ju veľmi znepokojovali a v snahe ochrániť syna pred nevhodnými vplyvmi viedenského dvora ho poslala v r. 1564, aj spolu s mladším bratom Arnoštom, na výchovu do katolíckeho Španielska na dvor svojho brata kráľa Filipa II. Rudolf strávil v Španielsku sedem rokov. Záujmom jeho matky bolo z Rudolfa vychovať vzorného zástancu katolíckej viery. Ako budúci následník trónu si mal v Španielsku osvojiť všetko, čo sa od vladára očakáva. Sebavedomie, rozsiahle vzdelanie a bohaté jazykové znalosti.

Výchova
Rudolfa však v Španielsku viac zaujali iné veci. Bola to veľkoleposť a nádhera kráľovského dvora, podpora vedy a umenia zo strany panovníka a dôkladne vypracovaný a dodržiavaný ceremoniál, ktorý významne potvrdzoval postavenie kráľa. Tieto podnety boli nakoniec tým, čo si mladý Rudolf zo Španielska odniesol do rodnej krajiny. Keď sa v roku 1571 vrátil, priniesol si na rakúske pomery nadpriemerné vzdelanie, avšak protireformné zapálenie, v čo dúfala jeho matka, nezískal. Oveľa viac ho zaujímalo umenie a alchýmia.
V tom istom roku ako sa vrátil zo Španielska zomrel Ján II. Žigmund Zápoľský. Jeho otcovi, Maxmiliánovi II., sa podarilo v nasledujúcom roku presadiť u uhorských stavov, aby vyhlásili Rudolfa za svojho kráľa. Nakoniec bol 25. septembra 1572 v Bratislave, vtedajšom Prešporku, Rudolf korunovaný za uhorského kráľa.

Český kráľ Rudolf II
22. septembra 1575 bol po už spomínaných rokovaniach so zemským snemom korunovaný za českého kráľa.
V roku 1580 sa u Rudolfa začali objavovať prvé príznaky maniodepresívnej psychózy. Táto choroba sa u neho prejavovala striedaním nálad. Priazeň neraz striedali útoky, podozrenia a prejavy šialenstva. Pri nich sa jeho nevôľa, záchvaty chorobnej podozrievavosti či výbuchy hnevu obracali proti najbližším služobníkom. Historicky sú potvrdené príbehy troch komorných služobníkov, Jeronýma Makovského, Filipa Langa a Kašpara Ruckého. Tí si jeden po druhom získali cisárovu bezvýhradnú dôveru a neskrývane z nej ťažili. Ich príjmy rástli vďaka úplatkom, pretože bez ich súhlasu sa takmer nikomu nepodarilo dosiahnuť audienciu u cisára.

V roku 1583 sa Rudolf II. rozhodol ustanoviť Prahu ako pre svoje stále cisárske sídlo. Bolo to pomerne radikálne opatrenie, ktoré sa vymykalo všetkým dovtedajším tradíciám. Jeho predchodcovia využívali Prahu iba sporadicky, väčšinou iba pri vybavovaní štátnických záležitostí. Prahu povýšil na sídelné mesto, čím súčasne splnil sľub daný zemskému snemu pred svojou korunováciou. Počas obdobia jeho vládnutia bolo vybudované severné krídlo hradného paláca s dnešnou Španielskou sálou. Prítomnosť cisárskeho dvora pomohla Prahe k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súčasne jej zaručila významné medzinárodné postavenie. Metropolu zemí českej koruny Rudolfovo rozhodnutie pozdvihlo na významné centrum politiky, kultúry a vzdelanosti.
Cisár zberateľ a bádateľ
Rudolf II. bol známy aj ako cisár ezoterikov, alchymistov a astrológov. Na svojom dvore sústredil učencov a mágov z celého sveta. K najvýznamnejším učencom tej doby, ktorí žili na cisárskom dvore, patrili mág a astrológ John Dee, alchymista a astrológ Edward Kelley, ako i vedci svetového mena, matematici a astronómovia Tycho de Brahe a Johannes Kepler. Na krátky čas sa Praha stala aj útočiskom Giordana Bruna, ktorý počas svojho pobytu dokonca prednášal na Karlovej univerzite.

Rudolfa preslávila aj jeho veľkolepá zbierka umeleckých diel. O jeho slávnej galérii sa hovorilo po celej Európe. K jej skvostom patrili diela takých umelcov, akými boli Tizian, Leonardo da Vinci či Albrecht Dürer. Po Rudolfovej smrti sa časť zbierok dostala do Viedne či iných miest v Rakúsku a Nemecku, množstvo umeleckých skvostov však skončilo vo Švédsku ako vojnová korisť po tridsaťročnej vojne.
Rudolf II. zomrel ako starý mládenec
Na sklonku života sa Rudolfovi k duševnej chorobe pridalo i ochorenie pľúc, pečene, trombóza, ale i sprievodné znaky syfilitídy. Skonal ráno 20. januára 1612. Po smrti boli jeho ostatky uložené do podzemnej hrobky Chrámu svätého Víta v Prahe.

Rudolf bol celý svoj život starým mládencom. Plánovaný sobáš s infantkou Izabelou, dcérou španielskeho kráľa Filipa II., sa neuskutočnil, pretože Rudolf nemal o manželstvo záujem. Avšak všeobecne bol známy jeho vzťah k početným konkubínam, z ktorých najznámejšou a najstálejšou bola grófka Katarína Stradová.
Postava Rudolfa II. sa stala nesmrteľnou aj vďaka úžasnej komédii režiséra Martina Friča Císařův pekař a pekařův císař z roku 1951. Postavu cisára Rudolfa v nej nezabudnuteľne stvárnil herec Jan Werich.
