Ikonická budova Opery v Sydney je bezpochyby jednou z najznámejších stavieb 20. storočia. Nachádza sa na krátkom výbežku Bennelong Point v Sydney Harbour. Komplex, rozkladajúci sa na ploche 1,8 hektárov, je tak vďaka svojej polohe úchvatným uvítacím bodom pre návštevníkov ktorí zavítajú do Sydney loďou.
V roku 1956 bola vládou Nového Južného Walesu vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na opernú budovu. Podľa zadania mala budova disponovať jednou veľkou sálou pre 3000 divákov a jednou menšou pre 1200 divákov. Do súťaže bolo zaslaných 233 návrhov z 23 krajín. V súťaži zvíťazil návrh v tom čase nie príliš známeho dánskeho architekta Jørn Utzona. Jeho prihláška do súťaže pozostávala iba z niekoľkých jednoduchých skíc. Pôvodne bol Utzonov návrh zo súťaže vylúčený. Prvou cenou bol projekt ocenený až na podnet slávneho architekta Eero Saarinena, jedného z členov poroty, ktorého skice zaujali a usúdil, že stavba zrealizovaná podľa nich by mohla predstavovať jednu z najväčších budov sveta.
Výstavba
Výstavba Opery v Sydney začala v marci 1959 po demolácii električkového depa Fort Macquarie. Realizácia sa stretávala s mnohými problémami, či už technického, ale aj politického rázu. Sám Utzon sa pre neustále spory s vládou Nového Južného Walesu prestal podieľať na stavbe v roku 1966. Výstavba bola preto zverená austrálskym architektom, ktorí však nie vždy rešpektovali Utzonove projekty. Prejavilo sa to najmä na interiéroch. Pôvodný rozpočet 7 000 000 austrálskych dolárov bol mnohonásobne prekročený, náklady sa vyšplhali až na 102 miliónov. Stavba bola dokončená v roku 1973, o desať rokov neskôr ako sa pôvodne predpokladalo. Prvé divadelné skúšobné predstavenie bolo odohrané 28. septembra 1973. Oficiálne bola Opera v Sydney otvorená 20. októbra 1973 kráľovnou Alžbetou II. Tá ju počas svojho života navštívila ešte štyrikrát.
V júli 2005 bola budova zaradená na zoznam austrálskeho kultúrneho dedičstva. 29. júna 2007 zapísalo UNESCO Operu v Sydney na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva.
Budova
V budove sa nachádza celkom šesť sál, päť divadelných a jedno kino, jedno nahrávacie štúdio, 3 reštaurácie, 6 barov a 60 šatní pre návštevníkov. Najväčšia je koncertná hala s 2679 miestami na sedenie, ktorá je domovom Symfonického orchestra Sydney. V divadle Joan Sutherland s 1507 miestami na sedenie môžete navštíviť Austrálsku Operu a Austrálsky Balet.
„Plachty“ budovy sa každoročne stávajú plochou pre rôzne svetelné show, vrátane novoročných osláv, ktoré patria medzi tie najúchvatnejšie na svete.
Niekoľko zaujímavostí
Opera je ochladzovaná priamo morskou vodou z prístavu pomocou takmer 35km potrubí, budovu stavalo počas celého obdobia 10 tisíc pracovníkov, sklenené plochy majú 6225 m2, elektrická inštalácia pozostáva zo 645 km elektrických káblov, obklad pozostáva z 1 056 006 dlaždíc. V koncertnej sieni sa nachádza najväčší mechanický organ na svete s 10154 píšťalami. Celkovo sa v budove nachádza 1000 miestností, každý rok je potrebné vymeniť viac ako 15000 žiaroviek a spotreba elektrickej energie sa vyrovná priemernému mestu s 25 tisíc obyvateľmi. Opera v Sydney každoročne hostí vyše 1500 kultúrnych udalostí ktoré navštívi viac ako 1,2 milióna divákov. Budova opery je zároveň austrálska turistická destinácia č. 1 s návštevnosťou viac než 8,2 milióna turistov.
Opera v Sydney je symbolom modernej Austrálie. Je to majstrovské architektonické dielo, ktoré testovalo od koncepcie až po svoje dokončenie limity inžinierstva. Od kedy Opera v Sydney otvorila svoje brány, zmenila obraz Austrálie. Stala sa nie len v architektúre symbolom novej éry kultúrneho objavovania, spoločenskej snahy a vytrvalosti. Jørn Utzon získal za túto stavbu v roku 2003 Pritzkerovu cenu a krátko pred svojou smrťou sa stal prvým architektom na svete, ktorého stavba bola zapísaná na zoznam UNESCO ešte počas jeho života.
