Prvý človek ktorý uzrel brehy Antarktídy bol 28. januára 1821 kapitán von Bellingshausen. Slúžil v ruskom imperiálnom námorníctve. K objaveniu Antarktídy sa takmer dopracoval aj slávny kapitán James Cook. Ten sa už v roku 1773 priblížil na vzdialenosť 120 kilometrov od brehov Antarktídy. Rozhodol sa však nakoniec vrátiť späť a nepokračovať vo svojej ceste.
Od objavenia Antarktídy, teda od spozorovania jej brehov, po vstup človeka na tento kontinent však uplynulo veľa rokov. Prvé zdokumentované vylodenie je z roku 1895.
Boj o južný pól
Krátko na to sa začal boj o dosiahnutie južného pólu. V roku 1907 expedícia vedená Ernestom Shackletonom dosiahla južný magnetický pól. Južný polárny pól bol dosiahnutý až 14. decembra roku 1911. Dosiahla ho expedícia pod vedením nórskeho objaviteľa Roalda Amundsena. O mesiac neskôr dosiahla južný pól expedícia vedená Britom Robertom Scottom. Vďaka sérií pochybení a náhod však všetci členovia expedície na ceste domov zahynuli.
Antarktída a jej medzinárodný štatút
Podľa medzinárodného práva je Antarktída kondomínium. Suverenita územia je zdieľaná niekoľkými štátmi. Medzinárodný štatút Antarktídy, tzv. Antarktickú zmluvu, podpísalo v roku 1959 12 krajín. Odvtedy sa k dohode pripojilo ďalších 38 krajín. Táto dohoda zakazuje akékoľvek vojenské aktivity na kontinente. V Antarktíde nie je možné ťažiť nerastné suroviny. Zakázané sú tu skúšky jadrových zbraní alebo ukladanie jadrového odpadu. Na druhej strane dohoda významne podporuje výskumné aktivity na kontinente. Vďaka týmto aktivitám má Antarktída okolo 5000 obyvateľov, ktorí sa však pravidelne obmieňajú.
Zopár faktov
Antarktída je najchladnejší kontinent na svete. Práve tu namerali na ruskej výskumnej stanici Vostok najnižšia teplota na Zemi, mínus 89,2 stupňov. Antarktída je zároveň aj najveternejší kontinent. Čo každého asi najviac prekvapí, Antarktída je najsuchší kontinent na svet. Z vedecké hľadiska je totiž Antarktída púšťou. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje iba 200 milimetrov a vzdušná vlhkosť sa blíži k 0. Výsledkom je, že na výlete v Antarktíde sa budete cítiť veľmi podobne ako na Sahare. Nebude vám síce tak teplo, ale budete rovnako smädní, hoci na okolí bude všade množstvo vody, akurát v nesprávnom skupenstve.
98% územia Antarktídy pokrýva ľad. Nachádza sa tu až 90% všetkého ľadu sveta. V Antarktíde sa nachádzajú zásoby až 70% všetkej pitnej vody sveta. Keby sa všetok ľad roztopil, tak hladina svetových oceánov by stúpla o 60 metrov. Vinson Massif je najvyšším bodom kontinentu s výškou 4 892 metrov. Na ostrove Ross sa nachádza Mount Erebus, najjužnejšie položená aktívna sopka s výškou 3795 metrov.
Antarktída nikdy nemala domorodých obyvateľov. Neexistuje žiadny dôkaz, že by tento kontinent niekto uzrel pred 19. storočím. Zaujímavosťou je ale určite fakt, že existenciu tohoto kontinentu predpokladal už v 1. storočí Ptolemaios. Ten prišiel s teóriou vyrovnávania kontinentov. Predpokladal existenciu južného kontinentu, aby jeho masa vyrovnala kontinenty na severe Zeme.
